Farma

Priblížila som sa k chalúpke, nie veľmi blízko, aby rastliny nezaregistrovali moju prítomnosť. Pomáhal mi k tomu dážď, ktorý tĺmil moje už aj tak tiché kroky, aj keď mi už začali vadiť premočené šaty a mokrá hriva. Vykukla som spoza stromu, za ktorý som sa prikrčila. Na tejto situácii sa mi niečo nepozdávalo, pretože som zbadala niektoré rastliny, ako sa snažia prebiť do chalupy, od ktorej to však všetko šlo. Kde však bola pravda? Ak by boli rastliny naozaj ovládané nejakým konkrétnym užívateľom nejakej mágie, prečo by útočil na túto chalupu? Prečo vôbec sa rastliny rozdelili a zvyšok zamieril k dedine? Čo sa snažia získať? Čo sa v chalupe nachádza? Čo ak je to len dôsledok niečoho omnoho horšieho...alebo sa niekto snaží niečo získať? Priveľa otázok vírilo v mojej mysli. Ak mám zakročiť, musím to vidieť na vlastné oči. Odmietla som však akokoľvek využiť svoju mágiu, potrebovala som šetriť energiu pre uskutočnenie ďalších krokov, preto som ostala naďalej skrytá s úmyslom pozorovať situáciu a na základe zistených informácii zosnovať plán. Ak vôbec.

Linn měla zatím to štěstí že si jí žádná s květin nevšimla. Jeden si nemohl být jistý jak přesně ty podivné rostliny pracují. Většina z nich neměla oči ale přesto vypadalo že ví kde se zrovna člověk nachází. Zda využívali nějaký jiný způsob než zrak nebo jejich vnímání bylo zhola magické, to bylo ve hvězdách.
Zpoza stromu mohla Linn vidět na dvorek farmy. Který byl obehnán plotem. Na dvorku bylo několik rostlin snažíc se dostat dovnitř farmy. Bušící na dveře které byli zevnitř pečlivě zabarykádované.
Vzadu ve stáji křičeli koně a dobytek, kterých si však záhadně rostliny nevšímali.
Linn si také všimla že uprostřed farmy leželo tělo čí však bylo se nedalo rozeznat.
Stejně jako dveře i okna farmy byla zabedněná. Když se Linn dívala dovnitř oken jediné co viděla bylo něco, co vypadalo jako stará almara a v druhém byla vidět knihovna. Kdokoliv se skrýval uvnitř farmy udělal vše co bylo v jeho silách, aby udržel ty bestie venku.
Po chvíli si také všimla že z větrání od sklepení vyrůstají podivné dřevěné šlahouny, co však bylo v onom sklepě nemohla z téhle dálky vidět.

Naozaj som pochybovala o tom, že by práve rastliny, aj napriek mágii, oplývali inteligenciou. To znamená, že ak by sa riadili tým, čo vidia, a považovali za hrozbu všetko živé, čo sa pohne, odstránili by aj spomínané kone a zvery, ktoré bolo počuť niekde v pozadí. Sluch to logicky nebol tak isto. Možno boli priťahované práve manou a preto sa snažili prebiť dnu. Alebo boli kontrolované niečím čo si len chcelo zabezpečiť maximálnu bezpečnosť predtým, než spôsobí...túto situáciu. Dávalo by to logiku, pretože keď som sa pozrela poriadne, v oknách som zazrela skriňu a knihovňu. Čo robilo niečo také...na farme? Bežní ľudia vedeli ledva čítať, nieto že by mali ešte peniaze vôbec zbierať knihy a vzdelávať sa. Mŕtvolu som nevedela rozoznať, nepochybne však šlo o nejakého panikáriaceho dedinčana. Neunikli mi ani podivné výhonky vychádzajúce z pivnice, kde sa pravdepodobne nachádzalo centrum toho všetkého. Stále tu však pretrvávala otázka, prečo sa tie rastliny snažili dostať do domu? Prečo vôbec sa "to"usadilo tam? Možno práve v dome nájdem odpovede
"Ó veľký Lazarus, ochraňuj ma...," šepla som predtým, než som sa potichu stále v rovnakej vzdialenosti od chalupy presunula zozadu ku maštali, kde to bolo pokojnejšie. Na poschodí chalupy sa totiž nachádzalo okno, síce zabarikadované, ale cez to sa už dostanem. Vošla som do maštale, ktorú rastliny ignorovali, a aby som tie rastliny zamestnala, vypustila som vydesené kone von. Tie sú samé o sebe silné a nebezpečné, a keďže ich rastliny doteraz ignorovali...kto vie, či budú ignorovať aj to, že ich tam rozdupú. Následne som sa rozbehla po jednoduchých schodoch do akejsi "vežičky s okienkom, s ktorým som sa dostala na strechu stajne. Odtiaľ som sa nemala problém dostať na strechu chalupy, po ktorej som opatrne a hlavne nečujne prekĺzla až k zabarikadovanému oknu na poschodí. Priložila som naň dlaň, ozvalo sa tiché praskanie, ktoré pod vplyvom základného kúzla, a to Shadow ballu, sa začalo rozpadať. Ak všetko šlo dobre a tak ako malo, vošla som dnu a opatrne načúvala, hľadajúc známky života či akejkoľvek činnosti. Útokov rastlín som sa nebála, pretože ma chránila moja pasívna bariéra. Otázkou však bolo, čo všetko sa mohlo zomlieť. Ak vôbec. Bola som pripravená kedykoľvek ujsť, pretože položiť život za niečo, čo som nespôsobila, a niekoho, kto pre mňa nebol ničím, som nemienila.