Ako začal súboj, tak aj skončil.. a ja som bol pomaly pripravený odísť. Ono odišiel by som už skôr, keby že nepotrebujem čakať na ceremóniu. Netrvalo dlho, a priśla aj tá. Nastúpil som si s ostatnými do arény, hľadajúc pohľadom Liadrin na ktorú.. som sa úprimne uškŕňal. AK som zachytil jej pohľad, len som jej kývol hlavou a poukázal prstom hore. To dievča malo gule. Nie dosť veľké na to aby reálne vymrdala s Willom, ale každý si našiel svoj vlastný spôsob "trucu" a neuposlúchnutia.
Po tom ako som dostal odznak, ktorý som si po chvíľke zložil z hrude a pripevnil na stuhu, ktorú som mal na svojom Akai meči. Bol som sentimentálny k určitým veciam.. a tento odznak som si chcel nechať. Pravdepodobne som ho zvládol speňažiť ale, pre čo by som to robil? Zaplatil som zaň predsa len cez sto zlatých. Pozvanie na ceremóniu som odmietol. Ak sa so mnou niekto chcel rozlúčiť, povedal som mu svoje zbohom a následne som sa vydal do chladných ulíc Claremontu. Pochopiteľne s malým vakom, v ktorom som mal niektoré zo svojich osobných vecí. Ako napríklad moje staré oblečenie ktoré.. síce boli skôr handry, ale stále to bolo to jediné, čo som vlastnil.
Ako prvé som mal v pláne navśtíviť niektorý z miestnych obchodov s oblečením. Potreboval som ho .. nájsť. Nevedel som presne čo si chcem kúpiť, no rozmýšľal som nad cestovným plášťom, trocha teplejším.. hlavne kvôli miestnemu podnebiu. V meste sa vždy dalo schovať ale ak budem vonku na cestách.. také šťastie som nemusel mať stále.