Zblúdilá duša, čo už.
Podarilo sa mi nájsť karavanu, ktorá cesotu šla cez Citadelu. Boli to aragoniánci a jeden z nich ma oboznámil s tým, čo sa tam bude odo mňa očakávať. Teda že to nie je charita. Možno to bool nejaký pokus o vtip no sama som príliš charity za svoj život nezažila a tak iśiel mimo mňa.
Ostala som sa na neho na chvíľku nechápavo pozerať, no neostávalo mi nič iné než prikývnuť.
"Rada pomôžem tam kde bude treba, som celkom dobrý kováč tak ak sa niečo pokašle s vozmi, a bude to v mojich silách..." Pokrčila som ramenom. "Mohla by som vedieť pomôcť. Kedy plánujete vyraziť?"