Lybster (Vesnice)

Pravdou bolo, že môj "temný oheň" nebol ako klasický oheň, teda dážď naňho vplýval inak, avšak predsa, keďže šlo o menšie gule, mal problém dostať sa ku svojmu cieľu. Ten však napokon splnil a niekoľko rastlín rozožral...v podstate na popol. Začula som známy hlas a hlavu pootočila jeho smerom. Uškrnula som sa.
"Ak žiješ v klame, že vo veľkosti je sila, tak si na omyle!" zakričala som naspäť. Dýky, napriek tomu, že boli veľmi malé, boli jedinou zbraňou, ktorá mi vyhovovali. Boli skrátka šikovné a mali široké spektrum využitia, nespomaľovali ma, a v prípade stretu s ťažšími, prieraznejšími zbraňami som využívala mágiu.  Keď mi naznačil, aby som šla za ním, najprv som zaváhala. Vedel o niečom, o čom ja nie? Ako? Napokon som však ladne zoskočila zo strechy a rozbehla sa za ním. Moje šaty boli už dávno premočené, vlasy nasiaknuté, čo bol však môj najmenší problém, ten skutočný bol predo nami, keďže sme šli proti tomu najsilnejšiemu prúdu rastlín.
Druid? Mág? Nejaká forma čiernej mágie? rozmýšľala som, v živote som sa s ničím takým nestretla. Hodila som očkom po tom drzom chlapčisku - ako veľmi je schopný mágii odolávať? Naskytol sa mi celkom nepekný pohľad, keď rastlina predo mnou zlomila väz farmárovi a ďalšia mlátila nejakú žienku, na čo som po nej hodila ohnivú guľu a zhorela. Nemala som však čas liečiť.
"Máš aspoň približné informácie, o čo by sa mohlo jednať?" opýtala som sa ho, rozmýšľajúc, ako veľmi si môžem dovoliť míňať energiu. Pokiaľ by však šlo o mocného protivníka, čo nepochybne šlo, musela som zneškodňovanie týchto rastlín nechať naňho, prípade na tú gardu, aj keď tí nevyzerali dvakrát pri zmysloch.

Prevrátil som očami. Nešlo mi ani tak o to, že používala malé zbrane ale.. proti týmto rastlinám m klasické zbrane ako také, prišli dosť.. no.. boli to rastliny.
Prekliaty dážď. Zamrmlal som si popod nos a nosom som si pod ním aj utrel.  Kráčal som smerom k epicentru, kde to vyzeralo presne tak, ako som si to predstavoval.. pomaly najviac nepriateľov.
"Hah.. aspoň si dobrá v zabíjaní hmyzu." Ostatne ako každý iný mág. bola to reakcia na tie jej .. podivné ohnivé gule. Keby že nebojuej s rastlinami, bol by som v tom, že má toto tu všetko za príčinou ona.
"Ako to mám kurva vedieť?" Spýtal som sa jej, nie naštvane, skôr.. sarkasticky. Naozaj, mal som tušenie ale ona bola mág. Ja som sa do toho nevyznal ale že vôbec. Informácie som mohol čerpať len z minulostí a toto tu naozaj ako nejaká kliatba vyzeralo. 
"Možno nejaká dedinská čubka mala zlomené srdce a hrabala sa v niečom, v čom nemala.." Pozrel som sa na fakľu, ktorá horela.. no horela slabo. Dážď bol naozaj hustý a vedel som, že čoskoro fakľu úplne udusí. Teda nie úplne, ale že bude tak slabá, že sa nebude dať voči ešte k tomu mokrým rastlinám použiť. Eflka vypálila ďalšiu guľu, ktorou spálila ďalšiu z rastlín. 
"Všetko to ide z tamtej strany. Je tam nejaká chalupa, ktorá je ako keby .. no.. stredom týchto sračiek. Ak sa ti to chce skúsiť vyriešiť.. nech sa páči. Postráźim dedinu." Predsa len, nikdy mi nikto nepovedal, že to musím spraviť ja. Len že to treba vyriešiť. Taktiež som trocha nechápal logiku toho môjho cechu. Neboli na prírodu zaťažený? Zopár rastlín zabíjajúcich ľudí, by im nemalo prekážať.

Rostliny ve vesnici se právě bojovali s gardou. Garda, byť trochu v horším stavu než obvikle, teď sekala do rostlin a rozsekla jejich šlahouny. Díně, které byli teď již bez šlahounů jen podivně poskakovali a těmito "skoky" útočili na gardu. Ovšem stále to byla nevyrovnaná bitva.
Jedna s rostlin, což ještě do nedávna bylo koření, teď pukla uprostřed gardy a červená tekutina teď vystříkla do okolí. Několik nešťastníkům se to dostalo do očí a o chvíli byl slyšet jen bolestivý křik jak se ti z gardy rozutekly do okolí, hledajíc cokoliv čím by si dokázali vypláchnout obličej.
Linn a její koule zachránila děvečku která se stěží odplazila kamsi pryč.
Zbytek rostlin teď začal pokračovat k vesnici.
Jedna z rostlin se jim dostala do zálohy a byla asi 4 metry od Tala na kterého mířili šlahouny. Předtím se nejspíše jednalo o nějakou slunečnici, ovšem teď k ní měla daleko.
Další rostliny mířili přímo k nim od farmy. Tyhle vypadali jako již zmíněné dýně.

Sarkastický a drzý, akej inej reakcie som sa od neho mohla dočkať? Napriek tomu, že som čo to vo svete pochodila a sama využívala mágiu, nevedela som všetko, aj keby som chcela, preto som túto skúsenosť brala aj ako príležitosť naučiť sa niečo nové. Niečo, čo by som mohla v budúcnosti využiť.
"Typické tupelo," prevrátila som očami. Nestávalo sa totiž často, aby som sa stretla s človekom, ktorého inteligencia bola na tom tak biedne ako aj tá jeho. Mnohí k tomu nemali prostriedky, ale on neyzeral ako niekto, kto by sa mal zle. Uprednostňoval hrubú silu pred rozumom.
"Postarám sa o to," divila som sa, ako ľahostajný k vyriešeniu problému bol. Avšak na poli mágie som mala vyššiu šancu než on. To, že naňho zaútočil rastlinný mutant, som ignorovala, iste sa vedel o seba postarať sám. Ja som sa rýchlo otočila a vytratila sa v bočných uličkách, ktoré sa zdali byť o niečo pokojnejšie. Ak sa stalo, že ma zastavila niektorá z rastlín, spálila som ju. Mierila som priamo k farme v najvyššej rýchlosti, akú som dokázala vyvinúť, čo bolo vďaka svojej nízkej váhe a celkovej stavbe tela jednoduché. Nemala som však dobrý pocit z tejto situácie.

PRESUN

Odišla. Toto bolo super. Ostávalo mi si len niekde sadnúť a počkať, kým to tu celé ustane. Možno to však neustane. Úprimne som si myslel, že ju tam porazí a tak som k svojmu miláčikovi vyslal myšlienku, aby okolo farmy hliadkoval a dal mi vedieť, keď bude naozaj zle.
Pohľad som otočil na rastlinu, ktorá sa na mňa rozhodla zaútočiť. V momente som sa otočil na päte a začal som zdrhať na druhú stranu, než rastlina bola. Pre čo zbytočne s týmto šľahúnom mrhať energiou? Potreboval som nájsť tiché a bezpečné miesto, kde by som sa mohol spojiť s mojim miláčikom a dávať trocha pozor na tú elfku, ktorá mi úprimne prišla .. zľahka naivná.